REPFF - Repository of Faculty of Philology, University of Belgrade
Not a member yet
1887 research outputs found
Sort by
On the treatment of punctuation in the old and new edition of the Pravopis srpskoga jezika [The Serbian language orthography]: Matica srpska 1993 and 2010, respectively
The aim of the paper is to list and comment on the differences in the treatment of punctuation marks other than comma in the old and new edition of Pravopis srpskoga jezika [The Serbian Language Orthography] (Matica srpska, 1993 and 2010, respectively). The author establishes that the differences concern the terminology for punctuation marks, the graphical representation of quotation marks, the nature of recommendations, the wording and (occasionally) the content of the instructions, and the examples-whereby in the majority of cases the old edition turns out to be more accurate and more appropriate to the needs of the user
Читање, кликтање и мишљење у дигиталном добу
The aim of this paper is not to offer an ultimate answer about the role and fate of reading in the digital age, but to open several
questions about the meaning of reading in the modern world and to demonstrate that these phenomena are very much indicative not
only for the world of books and libraries, but also for culture and society in general.
For more than five centuries our intellectual and cultural discourse has been shaped by models of communication arising from the
nature of printed media, so the transition to the network and electronic communication brings a hint of a radical reorganization within
the model of behavior and understanding the world, in the apprehension of authority, relationship between authors and readers, and
the way the ideas and models of behavior and thinking circulate. Between digital optimists and digital skeptics, the developed societies
of today (United States of America, Sweden) devise, realize and promote numerous programs aimed at promotion of books and reading,
as the basic preconditions for achieving the information literacy. The integral concept of the information literacy should integrate the
values of traditional print literacy and the advantages of electronic books and libraries. Those who carry out these activities are mostly
non-government sector and libraries, where the information revolution offers new opportunities and new challenges.Циљ овог рада није да понуди коначан одговор о улози и судбини читања у дигиталном добу, већ да отвори неколико питања о смислу читања у савременом свету и да покаже да је реч о феноменима који су итекако индикативни не само за свет књига и библиотека, већ и за културу и друштво у целини.
Више од пет векова наш интелектуални и културни дискурс обликују модели комуникације који проистичу из природе штампаних медија, тако да прелазак на мрежно и електронско комуницирање доноси наговештај радикалног преустројства у моделу понашања и разумевања света, у поимању ауторитета, у односу аутора и читалаца, у начину на које циркулишу идеје и модели понашања и мишљења. Између дигиталних оптимиста и дигиталних скептика, развијена друштва данашњице (Сједињене Америчке Државе, Шведска) осмишљавају, реализују и промовишу бројне програме за промоцију књиге и читања, као темељне претпоставке за достизање информационе писмености. Носиоци тих активности најчешће су не-владин сектор и библиотеке.The aim of this paper is not to offer an ultimate answer about the role and fate of reading in the digital age, but to open several
questions about the meaning of reading in the modern world and to demonstrate that these phenomena are very much indicative not
only for the world of books and libraries, but also for culture and society in general.
For more than five centuries our intellectual and cultural discourse has been shaped by models of communication arising from the
nature of printed media, so the transition to the network and electronic communication brings a hint of a radical reorganization within
the model of behavior and understanding the world, in the apprehension of authority, relationship between authors and readers, and
the way the ideas and models of behavior and thinking circulate. Between digital optimists and digital skeptics, the developed societies
of today (United States of America, Sweden) devise, realize and promote numerous programs aimed at promotion of books and reading,
as the basic preconditions for achieving the information literacy. The integral concept of the information literacy should integrate the
values of traditional print literacy and the advantages of electronic books and libraries. Those who carry out these activities are mostly
non-government sector and libraries, where the information revolution offers new opportunities and new challenges
Creation of the world and the mysterious lady
U članku se analizuju izvesni problemi iz kineske kosmologije. Postoji očigledna veza između Lao Cijeve kosmološke mape i mita o praiskonskoj majci (Tajanstvenoj gospođi) koja je porodila svemir i sve što u njemu postoji. To otvara brojna potanja o izvorima Lao Cijeve filozofije. Kosmogonija 'Veliko Jedno je stvorilo vodu' zasnovana je na nekim poglavljima Lao Cija. Veze između dao, vode, Tajanstvene gospođe i Jednog možda može da opiše kako je svet iz haosa ušao u red.This article analyses some problems in the Chinese cosmology. Evident link between Lao Zi's cosmological map and the myth of the primordial mother (Mysterious Lady) who gave birth to the cosmos and all things in it, opens a number of questions about sources of Lao Zi's philosophy. 'The Great One produced Water' cosmogony is based upon some chapters of Lao Zi. Links between dao, water, Mysterious Lady and One maybe can describe how the world come to be ordered out of chaos
'Logos empsychos'. 'Soul within the word': Virgil's poetics opposing Plato's condemnation of writing
Tekst ispituje Vergilijevu imanentnu estetiku i poetiku, pokazujući njihovu duboku zavisnost od Platonove misli, ali i autonomizaciju od nje. Platonova kritika pisma predstavlja žižu kroz koju se prelamaju ključne teme koje dva stvaraoca dele, kao i ključni odgovori kojima delo latinskog pesnika, govorom poezije a ne teorije, opovrgava duboko utemeljene argumente helenskog filozofa. Polisemija, kao stvaralački princip, ukida prvu i osnovnu zamerku da zapisani logos ostaje nem i da uvek pruža samo jedno jedino značenje, dok je stratifijalna struktura Vergilijeve pesme, koja postavlja niz preduslova pred čitaoca da bi mu dozvolila da prodre u dublje značenjske slojeve, gotovo savršen opoziv druge Platonove zamerke o nezaštićenosti zapisanog.This paper is exploring Virgil's inner esthetics and poetics, demonstrating both their deep depth to Plato's thought and their autonomisation from the Platonic pattern. Plato's condemnation of writing represents a focus through which are diffracted the key topics shared by two creative minds, as well as the Virgil's key answers to Platonic criticism. Implicitly, using a poetic instead of a theoretic voice, the Latin poet is deconstructing the deeply rooted philosopher's arguments. His polysemic creative procédé is abolishing the first and basic argument: the written logos is remaining mute, offering but one meaning. Stratified structure of Virgil's poem, demanding a reader to satisfy several conditions in order to be allowed to enter the deeper levels of the text, is almost perfectly deconstructing the second Plato's argument, based on the exposedness and populism of the written logos
Beket, klasik po strani - Predrag Todorović (ur.): Beket, Zbornik radova, Službeni glasnik, Beograd, 2010
As Žižek writes it
U radu se analizira poetika Slavoja Žižeka, način na koji pristupa brojnim savremenim temama, koji se može po svojoj složenosti, brojnim aluzijama i hrabrosti dovesti u vezu sa raskošnom Šekspirovim poetikom i njegovim komadom Kako vam drago, ali i sa Bodlerom i Pinčonom. Analiza pokazuje da Žižek piše sveubuhvatno, mudro, jednostavno, živopisno i često šokantno. Njegovi tekstovi su poetični, obiluju asocijacijama, konstantno podsjećaju da je značenje uvijek podložno reviziji, zbog čega je njegovo pisanje ocijenjeno kao najumnije, najšokantnije i najradoznalije danas. I više od toga! Budući da često nudi publici traumatičan doživljaj, što dovodi do krajnjeg zaključka da piše: 'kako mu drago', zbog čega Žižekova potraga za istinom i način na koji piše često ne ostavlja publiku samo u šoku već je čak natjera da se strese od jeze!.The paper is an effort to define Slavoj Žižek's poetics of writing: his confrontation of philosophy and psychoanalysis with everyday life; his constant ontological questioning, combined with his analyses of common culture and everyday experiences; his position as a postmodernist: his reintroduction of ideas from the work of German Idealism and his polemic against other leading theorists from today's new left or liberal academy (Derrida, Habermas, Deleuze); his insistence of a theme; his antagonism between the Symbolic and the Real; his understanding of fantasy and ideology; and finally the way he does it
Retrospekce ontologie časovosti v Kunderových románech
Rad se koncentriše na predstavljanje ontologije vremenitosti u poetici romana Milana Kundere, čijom analizom uočavamo specifičnosti realizacije subjektiviteta Kunderinih junaka. Osim načina na koji je moguće prepoznati individualnu motivaciju i građu književnih likova, ontologiju vremenitosti predstavljamo i kao narativni postupak kojim se pisac služi u nekoliko romana, počev od romana Šala. Prikazom različitih elemenata vremena i izdvajanjem ključnih motiva za njihovo tumačenje, istovremeno se dotičemo i egzistencijalizma u Kunderinom stvaralaštvu koji prepoznajemo i opisujemo odabranom Sartrovom terminologijom. Konačno, pregledom subjektivnog doživljavanja vremena različitih književnih likova, moguće je govoriti o egzistencijalističkoj uslovljenosti njihovog bića u različitim životnim situacijama, čiji prikaz i analiza pružaju nove mogućnosti u čitanju i tumačenju Kunderine proze.V stati se soustřeďujeme na fenomenologii tří časových dimenzí v Kunderových románech. Skrz ontologii časovosti nacházíme důležité prvky popisu literárních postav, způsob jejich výstavby a prozního vyprávění. Začínaje románem Žert, ontologii časovosti vyhledáváme retrospektivně i v jiných románech, jejíž jevy v motivech reminiscence, zapomenutí, vzpomínání a jiných, analyzujeme vztahem k existencialismu sartrovském a kunderovském. Vybranými termíny extrahovanými z díla Bytí a nicota (mimo ontologie časovosti jedná se o: bytí v sobě, bytí pro sebe, neupřímnost resp.špatnu víru aj.) popisujeme subjektivní zážitek časovosti některých literárních postav. Na příklad nacházíme, že je Ludvík Jan neustále posedlý svojí minulostí kvůli čemu se mu přítomnost s jejím děním vyhýbá. Je k tomu neschopen zápasit se svým osudem, a zdá se mu jakoby osud s ním pořád žertoval. Tomu naopak, Jaromil počítá jenom s budoucností doufaje, že se v té hypotetické perspektívě konečně stane dospělým a zkušeným mužem, proslulým básníkem, a že těmýto kvalitami konečně překoná svůj stud před existencí druhého, a přestane rudnout. V románech Nesmrtelnost a Pomalost setkáváme se s diachronickou narativní strukturou textu, kde je hlavní téma (jmenované už v názvu románu) bylo předmět ontologického výkladu. Vzhledem k tomu, pozornost jsme věnovali otázkam totožnosti, nesmrtelnosti a dynamice časovosti, která se vždy rozlišně uskutečňuje když se jedná o Agnes, Lauru, Bettinu, Vincenta nebo Jilly. Konečne usuzujeme, že se ontologií časovosti může explicitně ukázat subjektivní zážitek časovosti a trvání bytí literárních postav, a jejich nezcizitelná individualita
Generácie kritikov v slovenskej vojvodinskej literaúre
U radu se govori o nastanku i razvitku književne kritike u slovačkoj vojvođanskoj književnosti. Fundirana književna kritika sa širim kulturnim i narodnim ciljevima sa pojavljuje 50. godina na stranicama obnovljenog časopisa Novi život. Prvi kritičar, ali i urednik, sastavljač knjiga i udžbenika je bio Jan Kmeć. Ne treba zaboraviti ni pionire u ovoj oblasti književne delatnosti, gde spadaju Andrej Mraz, Jan Čajak i dr. a kasnije i Mihal Filip. Modernizacija književnosti i modernizacija i razvoj kritičke misli o književnosti se veže za Mihala Harpanja i Vićazoslava Hronca koji se pojavljuju 60. godina 20. veka kada dolazi do generacijske konfrontacije pogleda na suštinu književnih pojava starijih i mlađih autora. Ova dvojica generacijski bliskih kritičara su svojim kritičkim radovima u mnogome određivali pravac kretanja slovačke vojvođanske književnosti. Na njihovo kritičko delo nadovezuje sledeća generacija kritičara - Adam Svetljik i Mihal Babiak a njihova kritička misao je na prelazu iz moderne u postmodernu naučnu i filozofsku epistemu. Osim ovih autora književnom kritikom se bave i sledeći visokoškolski pedagozi i slovakisti Samuel Čelovski, Samuel Boldocki, Jozef Valjihora, Jarmila Hodolič, lingvista Miroslav Dudok, od mlađih Zuzana Čižikova i Marina Šimak - Spevak.V príspevku sa hovorí o zrode literárnej kritiky v slovenskej vojvodinskej literatúre. Fundovanejšia literárna kritika predovšetkým so širšími kultúrnymi a národnými zreteľmi sa objavuje v 50. rokoch na stranách obnoveného časopisu Nový život (1949). Prvý kritik, ale i redaktor, zostavovateľ kníh a učebníc bol Ján Kmeť. Pritom netreba zabúdať na priekopníkov tohto segmentu literárnej činnosti z prvej polovice 20. st., kde patria napríklad Ján Čajak, Andrej Mráz a iní. Neskoršie o literárnej tvorbe tunajších Slovákov písal i Michal Filip. Modernizácia literatúry a tým i modernizácia kritického myslenia o literatúre sa spája s menami dvoch významných literátov ako sú Michal Harpáň a Víťazoslav Hronec, ktorí svojim nástupom poznačili najmä 60. roky 20. st., keď prichádza ku generačnej a aj názorovej konfrontácii starších a mladších autorov. Títo dvaja generačne a aj svetonázorovo blízki kritici aj ďalej udávali smer vývoja slovenskej vojvodinskej literatúry predovšetkým v ich kľúčových kritických knihách. Na ich kritickú tvorbu už spoľahlivo mohla nadväzovať ďalšia generácia kritikov, dnešných päťdesiatnikov, kde zaraďujeme Adama Svetlíka a Michala Babiaka. Okrem uvedených autorov literárnou kritikou a literárnou vedou sa zaoberajú aj ďalší najmä vysokoškolskí pedagógovia a slovakisti ako sú Samuel Čelovský, Samuel Boldocký, Jozef Valihora, Jarmila Hodoličová, lingvista Miroslav Dudok, z mladších Zuzana Čížiková a Marína Šimáková - Speváková